VÝVOJ ZLATA
Jedným z mála spoľahlivých spôsobov uschovania peňazí a aj ochrany peňazí pred infláciou je vzhľadom k súčasnej situácii nákup fyzického zlata. Naučte sa kupovať fyzické zlato, oplatí sa to.
Cena zlata je najviac ovplyvnená situáciou vo svete, tak politickou, ako aj ekonomickou. V neistých dobách sa investori uchyľujú k bezpečným investíciám, jednu z ktorých predstavuje aj zlato. (Zlato nie je investícia v pravom slova zmysle, neprináša pravidelný výnos ako iné aktíva ale je to jeden z najbezpečnejších spôsobov na ukladanie peňazí.)
Zlato je už odpradávna považované za bezpečný prostriedok pre ukladanie úspor a zaisťovanie sa voči inflácii. Pri zlate je potrebné uvedomiť si aj jeho inverznú koreláciu s kurzom amerického dolára, keď dolár oslabuje, cena zlata zvyčajne rastie a naopak. Dôvodom je kótovanie zlata v amerických dolároch, pričom oslabujúci dolár zlacňuje zlato pre investorov z krajín, v ktorých sa neplatí dolármi a tým pádom rastie dopyt po ňom a naopak.
Krátko o zlate: Trojské unce, metrické tony, karáty
Zlato je vážené na trojské unce, pričom jedna trójska unca predstavuje 31,1034768 gramov. Názov „trojská“ unca nepochádza z Grécka, ako by sa mnohí domnievali, ale je odvodená od francúzskeho mesta Troyes, ktoré bolo počas stredoveku významným centrom obchodu so vzácnymi kovmi.
Keď sa hovorí o zlate v súvislosti s tým, koľko sa ho vyťažilo, prípadne koľko zlata držia vo svojich rezervách centrálne banky, jedná sa o metrické tony. Jedna metrická tona sa rovná 32 150 trójskym unciam. Pri kúpe šperkov sa stretávame s mierou karát. Prostredníctvom karátov sa meria rýdzosť zlata, najrýdzejším zlatom je 24-karátové zlato a má vždy žltú farbu. Nižší počet karátov pre zlato znamená, že sú do neho primiešané ďalšie kovy, ako napríklad nikel či paládium pre dosiahnutie belšej farby, alebo meď pre dosiahnutie červenšieho sfarbenia.
Využitie: Prevažne v klenotníctve a pre tvorbu rezerv
Zlato je široko využívané v priemysle a v klenotníctve, čo znamená, že fyzický dopyt po zlate nie je nezanedbateľný. Klenotníctvo je najvýznamnejším spotrebiteľom zlata a predstavuje zhruba 70 % celkovej spotreby. Zlato sa okrem toho používa aj v elektronike a stomatológii. V minulosti boli zlato a zlaté mince široko využívané ako platidlo, dnes sa používajú mince a tehličky razené zo zlata skôr na investičné účely.
Ďalšou dôležitou oblasťou, v ktorej sa využíva zlato, je tvorba rezerv centrálnymi bankami. Medzi krajiny a inštitúcie s najväčšími rezervami zlata patria Spojené štáty americké, Nemecko, Medzinárodný menový fond, Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Japonsko, Európska centrálna banka, Holandsko a Čína.
Prečo je ale zlato tak dôležitým kovom?
Je to najmä kvôli jeho vlastnostiam. Zlato je veľmi fyzicky a chemicky odolné, dobre tepelne a elektricky vodivé ako aj vysoko odolné voči korózii. Zlato je taktiež jedným z najvzácnejších prírodných zdrojov na svete. Za posledných 6 000 rokov bolo vyťažených len 150 000 ton zlata, pričom sa ročne sa zhruba 15 % zlata zrecykluje.
Najbohatšie náleziská zlata na svete sú v Južnej Afrike, Austrálii, Kanade a na Sibíri. Na Slovensku sa nachádzajú jediné náleziská zlata v okolí Kremnice, kde prekvitala jeho ťažba najmä v období stredoveku, v súčasnosti sa však v oblasti zlato neťaží.
